Privát Antónia

Kalendárne obyčaje úzko súvisia s cyklom slnovratov a rovnodenností, pričom zimný slnovrat splynul pod vplyvom kresťanstva s Vianocami a jarná rovnodennosť s oslavou Veľkej noci. Ľudový kalendár sa zakladal na striedaní ročných období a rozvrstvení poľnohospodárskych prác. Kalendárny folklór má agrárny charakter, prevažne poľnohospodársky spôsob života. Vďaka dlhodobému pozorovaniu kalendárneho cyklu ľudia nadobudli skúsenosti, ktoré im umožňovali predvídať počasie, dosahovať dobrú úrodu a plodnosť zvierat.   

Zvyky a obyčaje opíšem nasledovne- začnem zimným obdobím, kedy sa začínali stretávať priadky, s tým súvisia stridžie dni ako sú Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš, Lucia. Nasledujú Vianoce- Štedrý deň, betlehemské hry, rôzne druhy obchôdzok s kozou, s hadom, Božie narodenie, Štefan, Silvester, Nový rok, Traja králi, Hromnice, Blažej, Dorota, Matej a Gregor. S jarným obdobím súvisí vynášanie Moreny, fašiangy, popolcová streda (pôst), Veľká noc, Juraj- Jurské ohne-  na Juraja sa kládli ohne, plieskalo sa bičmi, dievky spievali obradové Júrske piesne. V tomto období začínala prvá orba, sadenie zemiakov, rôznych obilnín, zeleniny. S letným obdobím sa spája stavanie a váľanie májov, Turíce, Ján, letný slnovrat. Cez leto bolo veľa roboty, kosili sa lúky, sušilo sa seno, začínala prvá žatva. Potom prišla jeseň a s ňou dokončovanie všetkých poľnohospodárskych prác. Začali sa dožinky, hody a sviatkom Všechsvätých ukončím celý obyčajový rok.