OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Privát Antónia

Súčasné obyčaje spojené s chovom HZ

Súčasné obyčaje spojené s chovom hospodárskych zvierat

Zozbierané poznatky svedčia o mnohých pretrvávajúcich zvykoch týkajúcich sa chovu hospodárskych zvierat. Na zabíjačkách pretrváva pozývanie blízkej rodiny, pričom sa im potom vypláca výslužka vo forme zabíjačkových výrobkov a mäsa. Na zabíjačkách sa vykonávajú úkony spojené so zabezpečením dobrého rastu malých odstavčiat. „My na zabíjačke odrežeme zabitej svini bradavky a tie potom hádžem cez plece do troch kútov chlieva mladým odstavčatám, a pritom vravím „jedna z chlieva, sto do chlieva“, aby žiadna neuhynula a aby dobre rástli“ (informátorka, 1963). 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obyčaje spojené s chovom hospodárskych zvierat počas Vianoc sa vykonávajú aj v súčasnosti. Hospodárskym zvieratám sa do maštale dávajú vetvičky zo smreku a do hnoja zapichujú malý smrekový stromček, pretože ihličie predstavuje ochranu pred škodlivými silami démonov a zomrelých. Pred štedrou večerou v čase kŕmenia sa hospodárskym zvieratám dáva chlieb s cesnakom, pričom cesnakom sa urobí na dvere a na čelo zvierat kríž, z toho dôvodu, aby boli zdravé a aby ich nik neuriekol. Tento obyčaj sa dokonca vykonáva aj strážnym psom. Gazdiná hydine na Štedrý deň hádže zrno s omrvinkami, ktoré zostali zo štedrej večere, aby mali dobrú znášku. „Ja sliepkam zmiešam zrno so zvyškami zo stola a to im po večery hádžem, aby mali dostatok vajec a takisto to robí aj naša starká“ (informátorka, 1963).  

Na Tri krále (6.1.) sa chodí svätiť vodu do kostola a po návrate domov gazdiná alebo gazda pokropí obydlie aj maštaľ, pričom členom rodín aj zvieratám spraví na čelo krížik, aby boli chránení pred zlými silami. „Na Troch kráľov si donesieme domov svätenú vodu a potom pokropím všetky izby v dome a aj chlievy, konic a porobím zvieratám aj deťom, mužovi krížik na čelo, aby boli chránené pred urieknutím“ (informátorka, 1970). Na Tri krále chodia gazdovia, ktorí vlastnia kone, zo všetkých hriňovských lazov na Staré sídlisko (časť Hriňovej), kde sa kedysi odohrával zvod, vážiť kone. „Každoročne chodíme s Pejom na Sídlisko, kde majú starú váhu, ešte čo sa používala na zvodoch a tam si zašikujeme koňa a odvážia nám ho. Ani neviem prečo sa to robí, ale aspoň sa porozprávame, popijeme a hlavne vieme koľko váži náš kôň“ (informátor, 1985).

Počas veľkonočného obdobia, na Bielu sobotu, mužská časť rodín natiera vápnom stromy, aby mali dobrú úrodu. Dokonca v niektorých rodinách v tento deň každoročne zabíjajú barančeka /jahňa/, ktoré na Veľkonočnú nedeľu upečú.

Pri prvom výhone hospodárskych zvierat na pasienky sa vykonávalo množstvo úkonov, ako napríklad, že sa kravám dával vrcholec žihľavy, aby im bosorky nezobrali mlieko (MJARTAN, 1974, s.283). V súčasnosti predpríprava hospodárskych zvierat na letné pasenie spočíva v tom, že zvieratá začínajú postupne prikrmovať zeleným krmivom, aby hneď po príchode na pastvu nedostali ochorenie tráviaceho traktu.

Počas prvej orby sa posväcujú vrecia s obilím svätenou vodou, aby bola lepšia úroda a gazdovia, ktorí vykonávajú prvú orbu pomocou konskej sily, prežehnávajú svoje kone. „Ja svoju kobylu nedám za nič, načo by mi bol traktor, keď mám ju. Spolu poorieme, pobránime, všetko na nej robím. Vždy ju prežehnám, aby len vládala, aby sme to dokončili“ (informátor, 1944).